r2

RÓMSKE DIEŤA

V tomto článku by sme radi predstavili charakteristiky práce s deťmi z rómskej menšiny, s ktorými sa ako zdravotníci stretávame v našom území pôsobnosti veľmi často. Dozviete sa viac o tom, aké sú špecifiká tejto práce, ako môžeme rozvíjať potenciál rómskeho dieťaťa i o tom, aké aktivizujúce metódy v praxi využívame.

Dieťa - dar od boha

Tak ako aj všetky deti na svete, aj rómske dieťa potrebuje byť v rodine milované a prijímané. Dieťa v rómskej rodine znamená dar od Boha. Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby. Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom. Aj preto je potrebná primeraná socializácia takého dieťaťa do spoločnosti, v ktorej žije jeho komunita a osvojenie si vzorcov, ktoré v nej prevládajú. 

Výchova detí je najmä povinnosťou ženy napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia. Hlavné poslanie matky je však výchova detí. Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov. Výchova v rodine je súrodenecká. Všimli sme si, že v našej spoločnosti nájdeme aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité. Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole. Takéto rómske rodiny sa líšia hlavne spôsobom života a prispôsobovaním sa majoritnej spoločnosti.

Čo možno vnímať ako negatívnou súčasťou vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme. Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní. Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo. Nemajú osobnú skúsenosť a ani neprichádzajú do kontaktu s prvkami domácnosti majority. Jedným z nevýhod je neznalosť slovenského jazyka a tiež obsahovo chabá znalosť rómskeho jazyka, čo značne ovplyvňuje vzdelávanie rómskych detí. 

Aké je rómske dieťa?

Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné. Rómske deti ale disponujú mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich. Rómske deti majú záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce. U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaradovať práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti. Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu. Tanec a spev neodmysliteľne patrí k rómskej kultúre. Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom. Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením. Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika. Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie, emocionálne uvoľnenejšie. Deti sú často ponechané, aby sami objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním. To môže byť príčinou skráteného obdobia detstva. Vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania. Na základe vlastného pozorovania sme sa už viackrát stretli s tým, že deti nerómske sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov. Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich. U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu. Preto je veľmi dôležité, aby aj dospelí nerobili rozdiely medzi deťmi, pristupovali k všetkým rovnako a začleňovali rómske deti do kolektívu medzi ostatné deti, pričom im vysvetľovali multikultúrne rozdiely. Pri práci s rómskym dieťaťom mu prejavujeme úctu, lásku, pozornosť a poskytujeme mu možnosť osobného rozvoja. 

Ako ho podporiť?

Kultivujeme a podporujeme jeho aktivity pričom sme pre neho prirodzenou autoritou.  Vyjednávame s ním pravidlá spolupráce, vyberáme pre dieťa optimálne ciele, metódy a formy. Poskytujeme dieťaťu istotu, podnety a slobodu aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje. Vedieme ho vhodnou motiváciou k aktívnemu a samostatnému učeniu sa a pri tom vytvárame pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii, empatii. Podporujeme jeho prirodzenú zvedavosť, činorodosť a tvorivosť. Sme jeho partnerom, sprievodcom, facilitátorom jeho učenia. Poskytujeme mu možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä učíme dieťa – učiť sa. Sme citliví k potrebám dieťaťa, pričom berieme do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie /štýly učenia, inteligenciu, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti/. Popri tom všetko sa snažíme usporiadať ciele v postupnej náročnosti vzhľadom na aktuálnu úroveň kognitívnych, percepčno-motorických a sociálno-emocionálnych schopností dieťaťa.

Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná. Pri snahe rozlúsknuť to, ako k nemu pristupovať je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty. Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta. Práve toto je veľkým špecifikom, ktorý nám dáva kompas, ako vzdelávať a pristupovať k rómskemu dieťaťu so zachovaním jedinečnosti, úcty, jeho kultúrnych a duchovných hodnôt.

Zdieľať tento PRÍSPEVOK

Share on facebook
Share on twitter
Share on print
Share on email